Viac informácií o plodinách zeleného hnoja
Zelený hnoj je termín používaný na opis konkrétnych odrôd rastlín alebo plodín, ktoré sa pestujú a premieňajú na pôdu, aby sa zlepšila jej celková kvalita. Zelenú hnojovú plodinu je možné nastrihať a orať do pôdy alebo jednoducho nechať dlhšiu dobu v zemi pred obrábaním záhradných plôch. Medzi príklady plodín zeleného hnoja patria trávne zmesi a strukoviny. Medzi najbežnejšie používané patria:
- Ročná rašelina
- vika
- ďatelina
- Hrach
- Ozimná pšenica
- lucerna
Výhody ekologického hnojenia
Pestovanie a sústruženie zelených hnojív zaisťuje do pôdy ďalšie živiny a organické látky. Keď sa tieto rastliny začlenia do pôdy, rozkladajú sa a nakoniec uvoľňujú dôležité živiny, ako napríklad dusík, ktoré sú potrebné na primeraný rast rastlín. Zvyšuje tiež schopnosť odvodnenia pôdy a zadržiavania vody.
Popri pridávaní živín a organických materiálov do pôdy sa plodiny zeleného hnoja môžu pestovať tak, aby po zberateľskej sezóne odstránili zvyšné živiny. Pomáha to predchádzať vylúhovaniu, erózii pôdy a rastu buriny.
Vytváranie zeleného hnoja
Pri pestovaní zeleného hnoja pokrývajte plodiny, sezónu a konkrétne potreby pôdy. Napríklad, dobrá plodina zeleného hnoja na jeseň alebo v zime by bola tráva v chladnom období ako zimná raž. Úroda milujúca teplo, ako napríklad fazuľa, je vhodná na jar a leto. Pre záhradné oblasti, ktoré potrebujú ďalší dusík, sú ideálne strukoviny, napríklad ďatelina.
Kultúry zeleného hnoja by sa mali striedať tesne pred kvitnutím. Je však tiež prijateľné počkať, kým plodina odumrie. Keďže plodiny zeleného hnoja rastú rýchlo, sú ideálnou voľbou na úpravu pôdy pred jarnou výsadbou.
Dozvedieť sa viac o plodinách zeleného hnoja môže poskytnúť záhradkárom nástroje potrebné na získanie optimálnej kvality pôdy. Čím zdravšia pôda, tým väčší úspech v záhradníctve.
